Cyklocesta Alpe Adria – originálna cyklotrasa cez rakúske Alpy k Jadranskému pobrežiu
Ak hľadáte tip na originálny viacdňový cyklovýlet v úžasnej alpskej prírode, menších mestečkách a romantickom vidieku, zbystrite pozornosť. Ciclovia Alpe Adria prepája ikonické mesto Salzburg na severe Rakúska s prímorským letoviskom Grado na talianskom pobreží a na trase dlhej 415 km ponúka všetko, po čom srdce zanieteného/-nej cyklistu/-tky túži: výživné alpské stúpania i dlhé roviny, nádherný cyklochodník na trase bývalej železnice, kúpanie v priezračných vodách ľadových riek, ochutnávku skvelých talianskych vín i záverečné čvachtanie v Jadranskom mori. Cyklocesta Alpe Adria je synonymom aktívnej dovolenky, ktorú by ste mali niekedy vyskúšať. Ako si ju naplánovať, s akou náročnosťou rátať, ako riešiť transfer a prenocovania? Odpovedám v tomto článku.
CYKLOCESTA ALPE ADRIA - 415 KM ROZDELENÝCH DO 8 ETÁP
Cyklocesta Alpe Adria je medzinárodná cyklotrasa prechádzajúca cez Rakúsko a Taliansko s celkovou dĺžkou 415 km. Jej oficiálny názov je Ciclovia Alpe Adria, takto je aj značená po väčšine trasy od Salzburgu po cieľové mesto Grado. Trasa je navrhnutá tak, aby využívala už existujúce cyklocesty v oboch krajinách a zároveň vás previedla tým najzaujímavejším: pretína centrum mozartovho rodiska Salzburg, svetoznáme kúpeľné mesto Bad Gastein či taliansky klenot Tarvisio, vedie popri riekach Salzach, Dráva či tyrkysovo sfarbenej Fiume Fella, prechádza pohoriami Salzburských vápencových a talianskych Júlskych Álp, vedie originálnym úsekom bývalej železnice a finišuje na plážach mesta Grado. Nudu či stereotyp na tejto trase tak určite nečakajte. 🙂
Cyklocesta Alpe Adria je oficiálne je rozdelená do 8 úsekov, ktoré zohľadňujú náročnosť terénu a prírodné zaujímavosti či pamiatky, ktoré v jej bezprostrednom okolí môžete navštíviť. Rozdelenie do etáp je orientačné a závisí len na vás, či ich prejdete za odporúčaný týždeň alebo za pár dní (ja som ich prešla za 4). Pri plánovaní trasy však určite odporúčam zohľadniť úroveň vašej kondície, bicykel, na ktorom pôjdete (e-bike alebo klasický bicykel) a napokon čas, ktorý máte v dispozícii.
OFICIÁLNE ROZDELENIE ALPE ADRIA DO 8 ETÁP:
Etapa 1: Salzburg – Bischofshofen, 56.02 km, značená aj ako Tauernradweg
Etapa 2: Bischofshofen – Bad Gastein, 51.60 km, značená aj ako Tauernradweg
Etapa 3: Bad Gastein – Spittal an der Drau, 58.85 km
Etapa 4: Spittal an der Drau – Villach, 39.09 km
Etapa 5: Villach – Tarvisio, 37.19 km
Etapa 6: Tarvisio – Venzone, 63.58 km
Etapa 7: Venzone – Udine, 52.10 km
Etapa 8: Udine – Grado, 52.96 km
Ja som sa na Alpe Adriu vybrala na graveli a keďže už akú takú kondičku mám, jej trvanie som naplánovala na necelé 4 dni. Denne som tak prešla od 70 km (alpské úseky) do 135 km (od Villachu na juh) a dalo sa to zvládnuť, hoci záverečných 135 km na páliacom júlovom slnku bolo už na hrane. Čo sa týka bicykla, vhodný je taký, na ktorý si viete zavesiť bikepackingové tašky (trekový, gravel, horský). Čo ma však poriadne prekvapilo bolo, že absolútna väčšina ľudí trasu absolvovala na e-bikoch, cyklisti na klasickom bicykli boli skôr raritou vzbudzujúcou všeobecný obdiv a uznanlivé potľapkávanie po pleci 😀 Neviem, či je teraz taká móda alebo ako, mne tá trasa neprišla taká náročná ale rozumiem, že nie každý sa cíti na desiatky km niekoľko dní za sebou. Hlavné predsa je, že sa človek na ňu vyberie a že ju zvládne v spokojnosti a radosti v celej jej kráse 🙂
AKO RIEŠIŤ TRANSFER A PRENOCOVANIA NA ALPE ADRIA
Pri plánovaní niekoľkodňového cyklovýletu so začiatkom a koncom v rôznych krajinách si treba premyslieť, ako sa na cyklotrasu dostanete, kde budete prespávať a ako sa z nej vrátite. Ja som sa na štart a potom z cieľa dostala vlakmi a tento spôsob rozhodne odporúčam. Hľadanie spojov a rezervácia cez internet si na začiatku síce vyžadujú trochu trpezlivosti, no spätne môžem potvrdiť, že všetko šlo výborne a presne podľa plánu.
Pozor si hlavne treba dať pri rezervácii miesteniek pre bicykle, vlaky ich majú obmedzené množstvo, a preto ich odporúčam rezervovať aspoň týždeň vopred. Pri ubytovaní to platí rovnako, hoci je penziónov po celej trase dostatok, záujem oň je veľký a v lete ho určite treba bookovať niekoľko dní dopredu. V okolí trasy som videla aj niekoľko kempingov, ak vám nerobí problém so sebou nosiť aj stan a spacák, môžete prenocovania riešiť aj takto. Ceny sú rôzne, v prípade penziónov 70-100 eur/noc vrátane raňajok, prehľad kempov vrátane cien si môžete pozrieť na tejto stránke. Pred rezerváciou ubytovania si však najprv dobre premyslite, koľko km denne chcete/ zvládnete prejsť. Ja som cyklotrasu Alpe Adria naplánovala takto:
1. DEŇ - PRESUN DO SALZBURGU A ÚSEK SALZBURG - BISCHOFSHOFEN (69.10 km)
Na Alpe Adriu sme vyrážali ranným vlakom z Bratislavy s odchodom o 7.37. Príchod do Viedne prebehol svižným tempom a o niekoľko minút neskôr sme už sedeli vo vlaku Railjet smer Salzburg. Do Salzburgu sme dorazili na pravé poludnie, dokúpili zásoby vody a vyrazili na Mozartplatz – oficiálny začiatok cyklocesty Alpe Adria. Nadšenie ale i predpoveď počasia na nasledujúce hodiny nám nedovolili obdivovať krásu rakúskej metropoly a bez zbytočného zdržiavania sme vyrazili k nášmu prvému cieľu – dedinky Hüttau v blízkosti mestečka Bischofshofen, kde sme mali objednaný prvý penzión.
Zo Salzburgu nás vyviedol pekný asfaltový cyklochodník po pravom brehu rieky Salzach, ktorý sa občas zmenil na cestu s jemnou šotolínou a neskôr prešiel do cesty spoločnej s autami. Prvá etapa cyklotrasy však bola prekvapivo ľahká a rýchle zmazala pochybnosti o zvládnutí naplánovaných 70 km do 19h večer. Až kým do hry nevstúpilo počasie: Po slnečnom odchode zo Salzburgu a optimistickom kúpaní v rieke Königseeache (vrele odporúčam, teplota vody 16°C výborne osvieži) sa obloha zatiahla a posledných 25 km nás sprevádzala búrka a výdatný dážď. S klesajúcou náladou sme si vyšliapali prvý vážnejší kopec Lueg Pass, minuli údajne veľmi pekný kaňon Klamm, prefičali okolo hradu Hohenwerfen a so zaťatými zubami rátali kilometre do dediny Hüttau. Úplne premočení, hladní a nešťastní sme prvý deň ukončili v miestnej reštaurácii a s obavami očakávali ráno.
2. DEŇ - VYČASENIE A DVE ETAPY BISCHOFSHOFEN - SPITTAL AN DER DRAU (107 km)
Obavy z nepriaznivej predpovede počasia sa našťastie nenaplnili a od druhého dňa po zvyšok cyklovýletu nás sprevádzalo už len horúce letné počasie. Po výdatných raňajkách sme sa vrátili na pôvodnú cyklotrasu, minuli Bischofshofen a nabrali smer Bad Gastein, ktorý mal byť najťažším úsekom v rámci celej Alpe Adria. Na Bad Gastein som sa tešila aj z iného dôvodu – v zime som tu bola bežkovať a tie scenérie okolo boli famózne. Energiu do pedálov dodávalo aj to, že za Bad Gasteinom sa mal nachádzať úsek, ktorý sa dá prekonať iba vlakom a ten sme za každú cenu chceli stihnúť.
Úsek od Bischofshofen ubiehal rýchlo, pekný asfaltový cyklochodník dlho kopíroval povodie rieky Salzach. Prvé stúpanie sa objavilo až po 20 km za obcou Schwarzach im Pongau zrejme ako predzvesť blížiacej sa doliny Gasteinertal. Striedavé stúpania a klesania po asfaltovom cyklochodníku spríjemňovala všadeprítomná zeleň a krásne výhľady. Po asi 30 km sme konečne dosiahli očakávanú Gasteinskú dolinu, do ktorej vstup zahájil 1,5 km dlhý osvetlený tunel. Po jeho prekonaní sme dobili energiu, s obavami ešte raz pozreli profil trate pred nami a pokračovali ďalej.
Prvá v poradí je dedina Dorfgastein, tá však leží na úplnej rovine a tak jej veľkú pozornosť nevenujeme. Za ňou nasleduje niekoľko malých dediniek a prichádza známe kúpeľné mestečko Bad Hofgastein, ktoré mi svojou atmosférou pripomína Starý Smokovec. Sústredím sa však na avizované stúpanie, stále totiž pedálujeme po rovine a tak uvažujem, či ideme dobre. Mapy.cz ma však ubezpečia a pred nami ukazujú posledný Bad Gastein. Terén sa pozvoľna dvíha a spoza kopca vysoko nad hlavou zazriem dedinku, ku ktorej smerujeme. Je to tak, stúpanie naberá grády ale na moje prekvapenie ho dávame veľmi dobre, s najľahším prevodom a krátkymi prestávkami prichádzame k prvým hotelom a mierime k najväčšej atrakcii tejto etapy – známemu Badgasteinskému vodopádu.
Vodopád sa nachádza v úplnom centre a vždy sa pri ňom motá veľa turistov. Urobím pár záberov a bez dlhého zdržiavania pokračujeme ďalej, kdesi za Bad Gasteinom by sa mala nachádzať železničná stanica Böckstein, odkiaľ premáva vlak na južnú stranu Álp. V ceste nám však stojí ešte niekoľko slušných výškových metrov, ktoré miestami dávame už len tlačením bicykla. Podľa oficiálneho itinerára by sme už dnes mali iba oddychovať (v Bad Gastein končí 2. etapa), no mne sa to zdalo málo a pri plánovaní druhého dňa som značne ukrojila aj z etapy č. 3. Po 4 km od Bad Gasteinu sa konečne objavili tabule so symbolmi železnice a postupne i široké koľajisko s vlakom plne naloženým autami.
Obsluhujúci železničiar mi zakričí, že pristavený vlak odchádza o 5 minút, šprintujem teda k búdke s lístkami, zaplatím 20 EUR pre 2 osoby a 2 bicykle a za hvizdu vlakvedúceho nastupujeme do označeného vozňa. Stihli sme to o chlp, vlak na druhú stranu premáva len raz za hodinu a hodinové čakanie by nám mohlo spôsobiť problémy. Hodiny ukazovali pol 6 a my sme pred sebou mali ešte cez 30 km. Krátky oddych vo vlaku padol vhod a preklenul úsek, cez ktorý nevedie žiadna cesta, iba železnica. Po 15 minútach jazdy sme sa ocitli na druhej strane Álp na stanici Mallnitz. Odtiaľ sme sa znovu napojili na cyklocestu Alpe Adria, ktorú sme až doteraz sledovali len virtuálne, na obrazovke mobilu. V Mallnitzi sa však konečne objavila prvá tabuľa Ciclovia Alpe Adria a mne sa zazdalo, že aj vánok už bol iný, taký mediteránsky 😀
Zvyšné kilometre do dedinky Mühldorf s druhým ubytovaním ubiehali rýchlo, najprv výrazne pomohol dlhý prudký zjazd do dediny Obervellach a potom príjemný lesný cyklochodník ľahkej náročnosti. Tentokrát sa mi ubytovanie podarilo nájsť priamo po trase, nemuseli sme teda z cyklocesty nikam odbáčať. Po viac než 10 hodinách konečne dorazíme do penziónu a pri chutnej večeri analyzujeme výkony druhého dňa. Tých 107 km a 1127 výškových metrov v nohách už poriadne cítim a to netuším, že to najťažšie ešte len príde.
3. DEŇ - PARÁDNA CYKLOTRASA PO BÝVALEJ ŽELEZNICI A DVE ETAPY SPITTAL AN DER DRAU (MÜHLDORF) - TARVISIO (PONTEBBA), 115 KM
Úsek od Spittal an der Drau po Villach je nenáročný a trochu nudný, kopíruje polia, ďiaľnicu, vedie po asfaltovom cyklochodníku s minimálnym stúpaním. Do Villachu dorazíme krátko po poludní, doplníme zásoby a pokračujeme ďalej smerom na Arnoldstein a rakúsko-taliansku hranicu. Stále viac sa k nám pridávajú cyklisti z rôznych smerov, okrem súputníkov z Alpe Adria stretávame aj takých, ktorí auto odstavia vo Villachu a odtiaľ vyrážajú na juh. Začína byť veľmi teplo a ja zvádzam nerovný boj s únavou, no na Tarvisio sa extrémne teším. V jeho okolí som bicyklovala asi pred mesiacom a páčilo sa mi tam tak, že som sa po krátkom čase rozhodla vrátiť.
Z Villachu nás popri rieke Dráva vedie pekný lesný cyklochodník, ktorý neskôr plynule prechádza do asfaltovej cyklocesty smerom na hranicu. Tú prechádzame bez zastavenia a nastupujeme na posledné výraznejšie stúpanie smerom do Tarvisia. Talianske stúpanie je však v porovnaní s Bad Gasteinom mierne a krátke a po pol hodinke sa objaví Tarvisio. Príchod do Tarvisia je nádherný – po novom asfaltovom cyklochodníku vybudovanom na miestach, kde kedysi viedla železnica. Fenomenálny nápad vybrať koľaje a vybudovať cyklocestu popod nádherné kopce Júlskych Álp priťahuje cyklistov z celej Európy a aj nás núti každú chvíľu zastaviť a obdivovať krásu okolia.
V Tarvisiu oficiálne končí 5. etapa, no ubytovanie máme až o 20 km ďalej, v mestečku Pontebba. Dlhšia pauza však padne vhod, dáme si vynikajúce lasagne, prekráčame mesto a pomaly ideme ďalej. Úsek od Tarvisia po Pontebbu (a ďalej po Venzone) je jednou z najkrajších cyklotrás, na akých som doteraz bicyklovala, je tam jednoducho všetko, čo na bicyklovaní milujem: Nádherné výhľady na hory a údolia, krásna tyrkysovo sfarbená rieka Fiume Fella, parádny cyklochodník a čo je naozaj originálne – množstvo viaduktov a tunelov, ktoré naskrz prevrtávajú alpské bralá a ponúkajú nevšedný cyklistický zážitok.
Tých tunelov som narátala 30, ale za to číslo neručím, pri tej kráse a nadšení je ľahké sa pomýliť. Každopádne, tunely sú (väčšinou) osvetlené, majú rôznu dĺžku (od 15 m po 1,8 km) a určené sú výlučne pre cyklistov, stretu s chodcami či nebodaj autami sa báť nemusíte. Na čo však treba dbať je predné aj zadné osvetlenie vášho bicykla, jednak preto, aby vás dobre videli ostatní cyklisti a po druhé, osvetlenie v tuneloch funguje na fotobunku a stáva sa, že ste niekedy rýchlejší ako ona. Úsek od Tarvisia po Pontebbu nebol náročný a po výdatnej večeri nám kilometre ubiehali rýchlo. Večer v Pontebbe sme zaklincovali výborným talianskym gelatom a dopriali si dlhý výdatný spánok, čakal nás posledný štvrtý deň s najväčšou porciou kilometrov a cieľom na Jadranskom pobreží.
Zobudili sme sa do krásneho rána a slnkom zaliate kopce Álp ničím nepripomínali skutočnosť, že sa večer budeme kúpať v mori. Od cieľa nás delilo 135 km a pred nami bol horúci deň, vyrazili sme preto hneď po raňajkách. Krásne prírodné divadlo a neustále striedanie tunelov, mostov a odkrytých výhľadov rýchlo odviedli myseľ od všetkých obáv a ukázali to najkrajšie, čo Alpe Adria ponúka. Z Pontebby sme pozvoľna klesali do Dogny a Chiusaforte, minuli Venzone a nabrali smer Gemona del Friuli. S poslednými tunelmi sme sa rozlúčili niekde pri Venzone a tam kdesi sa začali vytrácať aj posledné kopce Západných Júlskych Álp. Nasledoval pekný lesný úsek do spomínanej Gemony, potom sa krajina vyrovnala a Alpe Adria nadobudla nový rozmer.
Ďalej cyklotrasa pokračovala po rozpálenej asfaltovej ceste cez ľudoprázdne dedinky, ktorých pokoj a prázdnotu narušilo len občasné cvrlikanie cikád. Bolo nesmierne horúco a mne začalo byť clivo za etapami v horách, ktoré boli za naším chrbtom. Do Udine sme dorazili v čase poobednej siesty a keď nás dvakrát slušne vyhostili z reštaurácie, že nás v tom čase neobslúžia, začala som byť ehm, mrzutá. Zachránilo nás rýchle občerstvenie na stojáka a museli sme pokračovať ďalej. Pred nami bolo ešte 60 km, neznesiteľné teplo a nudná cyklotrasa po úplnej rovine bez akejkoľvek zmeny. Kríza striedala krízu a výčitky, že som na posledný deň naplánovala priveľké sústo kazili dojem z krajiny, ktorú sa najviac oplatí navštíviť v čase dozrievania hrozna. 🙂
Silou vôle a blížiacim sa časom prevzatia kľúčov v objednanom penzióne sme minuli mestá Palmanova a Cervignano del Friuli a konečne pred sebou zazreli úzky cíp pobrežia vedúci do Grada. Posledných 7 km to bola morda, no vietor od mora a vedomie, že sa po štyroch dňoch blížime k cieľu nás napokon šťastne a šťastných priviedli pred dvere ubytovania. Oslavné kúpanie v mori sme odložili na ďalší deň a uprednostnili životodarnú sprchu a poriadnu taliansku večeru. Alpe Adria síce skončila, no my sme sa ráno mali presunúť na miesto s vhodnejšími plážami ako sú tie v Grade.
Po 3 dňoch oddychu pri mori a spracuvávania zážitkov z prejdenej Alpe Adria sme sa pobrali na cestu domov. Či sa už budete vracať z Grada alebo jeho okolia, dôležité je dostať sa do mesta Udine, odtiaľ už jazdí veľa vlakov do Villachu a odtiaľ zas veľa do Viedne. Pri návrate domov tak treba rátať s častejším nakladaním a vykladaním bicykla a hlavne, treba si stále overiť, či idete vlakom, ktorý je povinne miestenkový aj pre váš bicykel. V našom prípade to bolo len vo vlaku Villach-Viedeň, v ostatných sme síce tiež lístok pre bicykle potrebovali, ale tie sme mohli uskladniť kdekoľvek vo vozni pre bicykle, bez presného určenia konkrétneho miesta. Najlepšie je ale vždy sa o tomto informovať na pokladni, aj keď ste si lístky kúpili vopred cez internet.
Ak sa vám moje popisky z cyklocesty Alpe Adria páčili, chcem vás posmeliť, určite sa na ňu niekedy vyberte, je naozaj veľmi pekná. Trasu môžete absolvovať v celej dĺžke ako som ju popísala alebo si ju môžete skrátiť a začať napríklad vo Villachu a pokračovať buď do Venzony alebo po koniec do Grada. Trasa sa dá absolvovať aj v opačnom smere so začiatkom v Grade a cieľom v Salzburgu, značenie je obojsmerné. K tomu značeniu – v prvej polovici je Alpe Adria značená dosť nevýrazne, určite odporúčam používať navigáciu (napr. Mapy cz). A kedy sa na Alpe Adriu vybrať? Ak môžete, vyhnite sa júlu a augustu, vtedy sú najväčšie horúčavy, najvyššie ceny a všade najviac ľudí. Druhá polovica mája, jún a september sa mi zdajú ako ideálne mesiace, no vtedy sa už zas skôr stmieva.. Čo sa týka plánovania etáp, môžete sa pridŕžať oficiálneho rozdelenia do 8 úsekov alebo ich pospájať a inšpirovať sa mojim itinerárom. Inak trasa má aj svoju oficiálnu webstránku, nájdete tam profil úsekov a mnoho ďalších praktických rád. Ciao! 🙂
25 komentárov
Lucia
Tami klobúk dole, ja by to nedala ale 3 deň sa mi zdal naj. Raz to dám ale asi len s elektrobicyklom hehe
Tamara
Ahoj Luci, pokojne aj na elektro, ako píšem, väčšina ľudí to dáva tak, hlavne, nech si to všetci užijú a spomínajú na alpe adriu s radosťou, nie slzami utrpenia 😀 😀
Mário
Ahoj Tamara, ďakujem Ti za skvelý článok. Pred rokom sme sa sa tam vybrali, absolvovali sme Salzburg – Bad Gastein naťažko /stan, varenie/ a museli sme sa vrátiť. Takže trošku to už poznám. Teším sa, ako to dokončím. Ten Klamm v Pass Lueg je naozaj nádherný, stál za návštevu. Kde ste sa ubytovali pri Grado? Naspäť do Udine ste šli bajkami tou istou trasou?
Tamara
Ahoj Mário, ďakujem, som rada, že sa článok páči 🙂 Och, Klamm pri Pass Lueg bol v pláne, ale veľmi nám vtedy pršalo :/ V Grade sme ostali 1 noc, taký hotelík cez booking, ale potom sme sa na ďalšie 2 dni presunuli do Monfalcone. A odtiaľ už len vlakmi, najprv do Udine, potom do Villachu, potom Viedne… už nás chytili tie horúčavy, pôvodne sme chceli ísť do Udine ešte na bicykloch, ale tie rozpálené asfaltové cesty boli fakt nepríjemné. Tak držím palce, nech vám to na druhýkrát vyjde! 🙂
Laci
Ahoj Tamara,
Ako si našla v centre Salzburgu cestu na cyklotrasu? je tam nejaké značenie?? alebo intuitívne smer JUH?
Tamara
Zdravím Laci, dík za otázku, vedela som, že trasa oficiálne začína na námestí Mozartplatz v centre mesta, tak som sa vybrala najprv tam – podľa značenia v meste. Ale počas celej trasy som potom už používala navigáciu, na 415 km je to nevyhnutné, boli úseky, ktoré boli značené ako iné cyklotrasy – a sú súčasťou Ciclovia Alpe Adria, potom zas úseky v mestečkách, kde trebalo často odbáčať…určite teda odporúčam používať navigáciu
Anonym
Skvele napísaný inšpiratívny članok….už teraz sa teším na Aloe Adria. Prajem veľa krásnych cyklotúr ! Judita
Tamara
Ďakujem veľmi pekne, milá Judita, som rada, že vás článok inšpiroval! Aj vám veľa krásnych zážitkov na bicykli! 🙂
Tomi
Ahoj,
Ako je to s povinnou vybavou na bicykle? Prilba, vesta, zvoncek atd.? Isli by sme z Tarvisia do grado a naspat vlakom potom este den z Tarvisia do Slovinska na cca. 80 km. Tam treba napr. Prilba a ostatne? Dakujem 🙂
Tamara
Ahoj, pokiaľ viem, prilba je všade iba odporúčaná, ale nie povinná. Ale určite je dobrý nápad ju mať, rovnako ako zvonček, tunelov je veľa, predsa len sú dlhé, nikdy nevieš, či nedôjde k nejakému stretu s iným cyklistom. Ako nestáva sa to, ale môže. Vesta povinná určite nie je. Tak šťastnú cestu, užite si Alpe Adriu a aj časť Parenzany pravdepodobne! 🙂
Michal
Ahoj Tamara. Na celu trasu si bola zbalena len v tej poloprazdnej podsedlovke a malom batohu na chrbte? Das nejake tipy na pobalenie sa do tak malych objemov na 4dni bikepackingu? 😉
Tamara
Ahoj Michal, vďaka za otázku, ale áno, mala som len ten malý vak a pod sedlom tú tašku – vyzerá byť malá, ale má 15l, tak sa tam vojde všetko podstatné. Spali sme v penziónoch, takže keď nemáš spacák a stan, tak na tých pár tričiek a niečo do zlého počasia úplne stačí takáto podsedlovka 🙂
peter
Ono sa to volá creditcard packing, vezmeš iba handry, drogériu a kartu. Pobalené a vyrážaš.
Tamara
Presne, pokiaľ neprespávaš vonku a nepotrebuješ veci na varenie, tak sa dá ˇisť celkom naľahko, naozaj s minimom vecí. Veľa ľudí s tým má však veľký problém, boja sa, že im bude zima, že im bude niečo chýbať, zoberú kopec nepotrebných vecí, ktoré potom celý čas vláčia so sebou. Treba brať tak tretinu toho, čo sme si pripravili na kôpku 😀
Dano
Ahoj Tamara,
ďakujem za inšpiráciu. Po absolvovaní Passau- Viedeň ďalšia výzva. Vidím že máš gravel, je cesta zjazdná aj na cestom bicykli? Nakoľko 3tí bicykel už neplánujem kupovať. A na celoodpruženom horskom by to bolo celkom náročné.
Tamara
Ahoj Dano, áno, dá sa to prejsť aj na cesťáku, povrch je poväčšine asfaltka, len na niektorých úsekoch je trochu gravelový, ale je to jemná šotolina, čiže nič vážne. Akurát neviem, či je na cesťák vhodné navešať tašky, predsa len, na tých pár dní už čosi so sebou potrebuješ vziať. Ak ale pôjdeš iba kratší úsek, bez problémov aj bez tašiek 🙂
Dano
Ahoj Tamara,
ďakujem za info. Tak nedá sa na cestak naložiť iba 15l podsedlova taško, treba si to rozdeliť rozumne do predu aj do zadu. A na týždeň celkom dopohody. keď človek spí po penzionoch. Ako som písal šiel som Passau – vieden a miesta som mal habadej. Keď je dobré počko uplná pohoda
Tamara
Áno, na ďiaľkové cesty je lepší gravel alebo trekový, cesťák je super na jednodňové výlety po asfaltke.. 🙂 Passau – Wien je klasika, ale tiež super. Tak nech nám to bicykluje! 🙂
Ivan
Dakujem Tamara, inšpirovala si nás.
Nás je 6, sme rekreační cyklisti, teraz cca nad 60 rokov, chceme ísť v máji.
Minulý rok sme dokončili Dunaj – kompletku, od pramena až po Čierne more 2840 km, 7 rokov, priemer 400 km za rok – 5 až 7 dní vkuse.
Takže chceme tento rok pokračovať Tvojou,doporučenou trasou.
Ivan
Tamara
Zdravím Ivan, skvelé, že vás môj popis inšpiroval, teším sa! Tak vám prajem vydarené počasie a krásne zážitky, budem veľmi rada, keď sem potom napíšete, ako sa vám páčilo, prípadne nejaké iné rady pre ostatných 🙂 A wau, klobúk dole, že ste prešli Dunajskú cyklocestu kompletne, ja som začala minulý rok pri prameni a skončila vo Viedni, tento rok plánujem pokračovať ďalej.. Tak nám želám krásnu cyklosezónu 😀
Denisa
opravujem, má to byť cesta od Moggio cez Carnia do Venzone.
Denisa
Zdravím, Tamara!
Tvoj text z cesty bol pre mňa veľmi užitočný a práve zvažujem výpravu s mojou mamou z Tarvisia k moru a vlakom naspäť. Naši známi absolvovali časť cesty pred rokom a vraveli, že odMoggio cez Carnia do Venzone viedla trasa po klasickej dopravnej ceste a rýchlo fičiacich autách popri nich. Máš túto skúsenosť alebo je možné, že si naši známi zvolili inú trasu?
Vďaka vopred a šťastné cesty!
Tamara
Ahoj Denisa, super, veľmi sa teším, že vás môj článok motivoval, s mamkou budete mať krásny zážitok! Áno, máš pravdu, musela som si to trochu pripomenúť, už som na to aj zabudla, ale je tam jeden úsek, ktorý musíte prejsť po spoločnej ceste s autami, tuším to bolo medzi Ponte alebo ako píšeš, Moggiom a Venzone. Je tam taký zvláštny úsek, že sa zrazu cyklocesta stratí, iba na zemi je napísaná šípka smer Venzone, my sme na tom mieste odbočili doprava a dostali sa na tú hlavnú cestu, dá sa ísť aj rovno, ale tam viedol chodník medzi skaly, to sme nechceli riskovať. Ten úsek treba nejako prekonať, dá sa ísť za krajnicou a nie je to až také nebezpečné, len treba ísť opatrnejšie. Držím palce a nenechajte sa tým odradiť, v sezóne tam bude s vami veľa iných cyklistov, tak spoločne zvládnete 🙂 Pozdravujem, Tamara
Pavel
Inšpirovala si nás, dali sme to z Mallnitzu do Udine za tri dni, z toho dva a pol v daždi a zime (prelom mája/júna), ale keď že už teraz vieme ako to vyzerá, dáme si ju nabudúce celú. Po tej ceste sú široké krajnice, takže sa to dalo. Na tej rozbahnenej šotoline si cesťák neviem predstaviť, určite trek alebo gravel
Tamara
Vďaka za komentár Pavel, som rada, že ste sa inšpirovali 🙂 A áno, na také dlhšie cyklovýlety sa aj mne najviac osvedčil gravel, ten povrch sa strieda a aj zhoršené podmienky a mokré cesty zvláda lepšie… tak nech nám to graveluje a nabudúce prajem už len slnečné počasie! 🙂