Vážska cyklomagistrála: čo nové na najstaršej cyklotrase na Slovensku?
Za posledné dva roky som si prešla niekoľko ďiaľkových cyklotrás v zahraničí a teraz dozrel čas pozrieť sa aj na tie slovenské. Po prekrásnej Alpe Adrii cez Alpy k Jadranu, náročnej Parenzane na Istrii, Dunajskej cyklotrase z Nemecka do Budapešti či viacerých ďiaľkových cyklotrasách v Rakúsku som sa rozhodla postupne prebádať najznámejšie cyklomagistrály na Slovensku a zistiť, či a ako sa o nich staráme, ako ich budujeme a značíme a či ich dokážeme využiť na promo našej krajiny navonok. Pretože ďiaľkové cyklotrasy s kvalitnou infraštruktúrou a dobrými službami majú potenciál pritiahnuť množstvo cykloturistov zo Slovenska aj blízkeho zahraničia. Ako prvú som sa rozhodla zmapovať Vážsku cyklomagistrálu, ktorá má 250 km a pretína našu krajinu zhora nadol. Tak teda, ako vyzerá Vážska cyklomagistrála na sklonku roka 2024?
Vážska Cyklomagistrála všeobecne
Vážska cyklomagistrála má 250 km, prechádza cez štyri slovenské kraje a je značená červeným C. Našu krajinu pretína vertikálne pozdĺž rieky Váh a môžete ju prejsť v obidvoch smeroch so začiatkom v Komárne a koncom v Strečne alebo naopak. Na rozdiel od iných ďiaľkových cyklotrás v zahraničí nemá Vážska cyklomagistrála vlastnú webovú stránku a neexistuje ani žiadne odporúčané rozdelenie do etáp. Prechádzala som ju teda postupne podľa náročnosti terénu a primeraného počtu kilometrov, čo napokon vyšlo na 3 približne rovnako dlhé úseky. Priebeh každej etapy som spracovala do krátkych videí, ktoré pripájam aj k tomuto článku. Dajú vám reálnu predstavu o tom, ako aktuálne vyzerá jedna z našich najvýznamnejších cyklotrás na Slovensku. Tu je prvá časť (dá sa pozrieť, aj keď nemáte Instagram).
Úsek Komárno - Sereď, 113 km AJ po trávnatej hrádzi v nitrianskom Kraji
Trasu začínam v meste Komárno pri sútoku riek Váh a Dunaj. Ak ste v Komárne ešte neboli, z tohto mesta sa neponáhľajte, nájdete tu totiž zaujímavý unikát, a to najväčší fortifikačný systém v Európe z protitureckých čias. Je to národno-kultúrna pamiatka pozostávajúca z troch častí – Pevnosti na slovenskej strane a Igmandi a Mošonického zámku na maďarskej strane. Ide o prekrásne, impozantné stavby, kvôli ktorým sa oplatí zdržanie už hneď na začiatku Vážskej cyklomagistrály. Po ich prezretí sa vrátim na hrádzu k miestu, kde sa Váh vlieva do Dunaja k tzv. bodu 0 – oficiálnemu začiatku celej cyklomagistrály. Z Komárna ma vyprevadí príjemný asfaltový cyklochodník staršieho dáta, no pedáluje sa na ňom dobre. Po 22 km prichádzam do Kolárova, kde si prezriem krásne zrenovovaný lodný mlyn s Múzeom vodného mlynárstva a najdlhší drevený riečny most v strednej Európe.
Po prehliadke lodného mlynu ma značenie Vážskej cyklomagistrály vedie na korunu hrádze, ktorej stav ma však šokuje: cyklotrasa totiž pokračuje úzkym chodníkom po hrádzi úplne zarastenou trávou. Tam, kde sa to len trochu dá, pedálujem ďalej, keď sa však chodník stratí v polmetrovej tráve, odbočím na asfaltovú cestu, ktorá je na dohľad. Pre istotu sa však na hrádzu vraciam každých 5 km, no márne. Úsek od Kolárova cez Dedinu Mládeže, Vlčany až po Šaľu je po značenej trase neprejazdný. Po 30 km konečne prichádzam do Šale, kde si pozriem pekne zrenovovaný kaštieľ a doprajem si výdatný obed. Z centra Šale ma značky znova navedú na hrádzu, ktorá je síce asfaltová, no tiež by ja jej už zišla oprava. Zlepšenie prichádza až pri Vodnom diele Kráľová, kde konečne stretávam aj iných cyklistov: užívajú si komfort kvalitného asfaltového cyklochodníka, ktorý prepája 20 km vzdialenú Sereď a Kráľovú. Moju prvú etapu ukončím práve tam.
Gravel potrebujete aj na ďalších 113 km cez Trnavský kraj (Horný Čepeň – Horná Streda)
Vstup do Trnavského kraja (Horný Čepeň za Sereďou) ma privíta krásnym novým cyklochodníkom s odpočívadlami, infotabuľami a dobrým značením (chodník dokončili v r. 2023). Po 5,5 km v Siladiciach však nový cyklochodník končí a nastúpi jeho úplný opak – poľné cesty a úseky so štrkom a kameňmi. Vážsku cyklomagistrálu na týchto miestach nachádzam v žalostnom stave, jej stav na konci roku 2024 ničím nepripomína cyklotrasu celoslovenského významu. K malému zlepšeniu prichádza v okolí Hlohovca, no za mestom gravelová odysea pokračuje ďalších 13 km až po Drahovský kanál. Tu sa objaví najprv asfaltka pripomínajúca cestu pre autá, potom konečne aj reálny cyklochodník po korune hrádze.
Výborné to začne byť až v blízkosti vodnej hrádze Sĺňava, kde ma konečne čaká plynulé pedálovanie so všetkým, čo k tomu patrí: pekné výhľady na vodu a okolie, cyklisti, cyklobufety, plynulý vstup do Piešťan, rušná promenáda, ikonický Kolonádový most a dovolenková atmosféra, ktorou je toto mesto také známe. Vážska cyklomagistrála má v Trnavskej župe dokonalé protipóly, buď ňou vedie úplne nový cyklochodník alebo náročný kamenistý terén, ktorý vaše nadšenie znova utlmí. Po dlhšej pauze opúšťam Piešťany a po kvalitnom hladkom cyklochodníku pedálujem na sever popri Váhu. Po pár km natrafím na infotabuľu oznamujúcu Hornú Stredu a koniec Trnavského samosprávneho kraja.
CEZ Trenčiansky kraj pokojne aj na cesťáku (Úsek Horná Streda – Mikšová)
Cyklochodník z Hornej Stredy je krásny, bezpečný, hladký a na slovenské pomery priam neuveriteľný. Kilometre zrazu ubiehajú rýchlo, na cyklotrase okrem rekreačných cyklistov vidieť celé rodiny s deťmi, užívajúce si radosť z kvalitnej cyklotrasy. Na tomto úseku Vážskej cyklomagistrály sa to naozaj dá, od Hornej Stredy cez Nové Mesto nad Váhom, Trenčín až po Nemšovú vedie takmer 50 km krásnej novovybudovanej asfaltovej cyklotrasy s množstvom cykloodpočívadiel, cyklobufetov a núdza nie je ani o pekné miesta, ktoré sa po trase dajú navštíviť. Či už je to kúpanie na Zelenej vode, odbočka na hrad Beckov, nádherný Trenčiansky hrad, alebo pútnické miesto Skalka pred Nemšovou, tieto úseky cyklomagistrály si naozaj užijete.
Túto cykloidylku preruší 25 km dlhý úsek od Nemšovej cez Pruské a Ladce, ktorý treba prekonať po hlavnej asfaltovej ceste s väčšou frekvenciou áut. V Lednických Rovniach však začína ďalší úplne nový cyklochodník, ktorý vás po 9 km privedie až do Púchova. (chodník otvorili v júni 2024). Nová cyklotrasa pokračuje aj za Púchov, no v blízkosti Nosickej priehrady plynule prechádza do cesty spoločnej s autami. Na nej treba vydržať až po Považskú Bystricu, po nej začína ďalší kvalitný cyklochodník popri Plevníku-Drienové, Maršovej až po Mikšovú pred Bytčou, kde Trenčiansky kraj končí.
Na cesťáku pokojne aj do finále v Žilinskom kraji (úsek Mikšová – Strečno)
V Bytči určite vojdide do mesta, prebicyklujte si centrum a prezrite si židovskú synagógu z roku 1886 a krásne zrenovovaný Bytčiansky zámok z roku 1601. Sú veľmi pekné, oplatí sa. Z Bytče potom Vážska cyklomagistrála pokračuje cez obec Kotešová a vodnú nádrž Hričov, kde je tiež vybudovaná staršia asfaltová cyklotrasa. Onedlho sa ocitám v meste Žilina, tu sa trošku strácam a nachádzam v mestských uličkách, no pomaly smerujem v Žilinskej priehrade, kde je znova vybudovaný pekný široký asfaltový cyklochodník navštevovaný mnohými cyklistami. Od Žilinskej priehrady je to do Strečna už len 11 km, tie plynule prechádzam po bezpečnej cyklotrase s novým povrchom pred samotným cieľom v Strečne. Finiš viac než 250 km Vážskej cyklomagistrály od Komárna cez Šaľu, Sereď, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Považskú Bystricu a Žilinu je vynikajúci a pohľad na hrad v Strečne z lávky cez rieku Váh úplne povznášajúci. Prejsť Vážsku cyklomagistrálu od začiatku po koniec v pohodovom tempe mi trvalo tri dni.
Aký je stav vážskej cyklomagistrály v r. 2024?
Na základe mojich skúseností z prejdených ďiaľkových cyklotrás v zahraničí by som v prvom rade navrhovala založenie samostatnej webovej stránky pre Vážsku cyklomagistrálu. Všetci potenciálni návštevníci by tak na jednom mieste našli informácie o vybudovaných a plánovaných úsekoch (momentálne to komunikuje každý kraj samostatne), ďalej mapy a GPS na stiahnutie, rovnako tipy na ubytovanie a reštaurácie v blízkosti trasy a tiež tipy na zaujímavé miesta v okolí. Pri trasách s takouto dĺžkou by cyklisti určite ocenili aj odporúčané rozdelenie cyklomagistrály do etáp, kde by našli základné informácie o náročnosti, povrchu, počte nastúpaných metrov a stručný popis trasy. Webová stránka cyklotrasy by určite zvýšila aj poznateľnosť Vážskej cyklomagistrály, ktorá je dnes, podľa môjho názoru, nezaslúžene nízka. Mnohí síce Vážsku cyklomagistrálu evidujú, no nevedia presne, kde je jej začiatok a koniec, kde presne vedie a čo na nej môžu zažiť a vidieť.
Na tomto mieste by som chcela vyjadriť verejnú pochvalu Trenčianskemu samosprávnemu kraju, ktorý Vážsku cyklomagistrálu buduje s naozaj veľkým nasadením. Z celkových 100,7 km prechádzajúcich cez jeho územie už vybudoval 62 km cyklotrasy, aktuálne (na konci roka 2024) buduje 13,4 km úsek medzi Trenčínom a Dubnicou n. Váhom a následne bude pokračovať úsekom do Nemšovej. V priebehu roka 2025 by sa tak cyklisti v Trenčianskom kraji mohli previezť po 90 km zrekonštruovanom úseku, čo je najviac zo všetkých 4 krajov, ktorými Vážska cyklomagistrála prechádza. Nech je tento kraj v budovaní cyklomagistrály pre ostatné inšpiráciou. Pretože keď raz bude vybudovaná kompletne, dobrým marketingom a kvalitnými doplnkovými službami môže byť rovnako obľúbená ako Dunajská cyklotrasa v Rakúsku. Utópia? Na začiatku každého úspešného príbehu bol najprv nápad a niekto, kto mu veril. Vážskej cyklomagistrále prajem čo najviac takýchto ľudí.
2 komentáre
Ladislav
Ahoj Tamara, Velmi pekne Ti ďakujem, za aktuálne spracovanie stavu Važskej cyklomagistrály. To Tvoje konštatovanie jasne potvrdzuje, že niekde sa to dá a niekde nato kašlú, Keď to dokáže VUC Trenčín, a VUC Žilina , tak ,by to mal dokázať aj VUC Nitra a VUC Trnava ktorí to asi nepovažujú za prioritu, hoci májú rovnaké možnosti využivať operačný program ,z ktorého sa dá hradiť projekt,realizácia a dokonca aj výkup pozemkov. To že sú Piešťany komplet vybudované je zásluha miestnej samosprávy, VUC Trnava na tom nemá žiadnú zásluhu. VUC Trenčín najmä pán župan Baška je skvelým príkladom, ako sa to dá na Slovensku robiť „DONAURADWEG“ -Dunajská cyklocesta z Pasau do Hainburgu je dobrý príklad ako to dokážu robiť Rakušani,na tejto cyklotrase najdete turistov z celej Europy , ja som tam dokonca stretol bicyklistov z Nového Zelandu.
To, že jcestovný ruch je aj ekonomický prínos je logické.Tržby na stravovacich službách ,ubytovacích službach navštevy hradov zamkov a turistických atraktivít všetko prináša zdroje lokálnym poskytovateľom a cyklo- sezona je od marca do oktobra to je 10 mesiacov a je to najdlšia sezona zo všetkých aktivít CR. Samozrejme cyklo je aj ekologický spôsob cestovania do práce. Tamara držím Ti palce robíš to skvele. Ja mám taký sen cyklotrasa od “ Prameňa Hrona aspom po Hronský Benadikt.“ pozdravujem
Ladislav
Tamara
MIlý Ladislav, ďakujem za celkom obsiahly komentár a som rada, že sa článok páčil. Aj v rôznych cykloskupinách na FCB vzniklo pár dobrých debát k môjmu článku, dokonca prišiel návrh na založenie webstránky, len ja si skôr myslím, že by to mala zastrešiť nejaká vyššia inštancia – KOCR alebo OOCR, nech to spĺňa všetko, čo má (logo, aktuálne info, prepojenie na soc. siete, hashtag vazška cyklomagistrala, gps a pod). Tak verím, že som týmto mojím článkom trochu inšpirovala ľudí, aby na Vážsku magistrálu chodili a kompetentných, aby jej venovali náležitú pozornosť. Držme si palce, budem to sledovať!