Na bicykli cez Cappadociu – ako som zvládla môj prvý bikepacking
V mojej cyklistickej bubline mám zopár kamarátov a známych, ktorí za jediné pravé cyklodobrodružstvo považujú, keď sa na cyklovýlet vyberú vlastným bicyklom, všetko si celý čas nesú so sebou a spia výlučne vonku v spacáku pod stanom či prístreškom. Tzv. bikepackingu na ťažko som sa počas môjho cyklocestovania doposiaľ vyhýbala, odrádzala ma chýbajúca výbava a predovšetkým obavy, že mi v noci bude zima a že sa poriadne nevyspím. Keď mi však počas tohtoročnej jesene známa ponúkla pridať sa na cyklovýlet do tureckej Cappadocie, moje váhanie trvalo iba pár hodín. A potom som sa rozhodla: môj prvý bikepacking odpálim štýlovo – v exotike, ktorú kvôli dychberúcej prírode navštevujú milióny turistov. Našťastie však v letných mesiacoch a z koša teplovzdušného balóna 😀 My sme mali odvážnejší plán: Na bicykli cez Cappadociu po cyklotrase Cappadocia Delight, v náročnom teréne s veľkými prevýšeniami. Ak hľadáte tip na nadupané dobrodružstvo vo výnimočnom prostredí, inšpirujte sa týmto!
Na bicykli cez cappadociu po unikátnej 400 KM cyklotrase
Predstavte si stred Turecka a suchú hornatú krajinu, v ktorej sa pravidelne striedajú nádherné skalné kaňony, pláne a náhorné plošiny, vyhasnuté sopky a kopce s výškou do 4000 m. A potom si predstavte cyklotrasu, ktorá vás za 7 dní (celkové prevýšenie 6100 m) prevedie celou touto nádherou. Cappadocia Delight je 400 km okruh cez divokú prírodu, chudobné osady, v ktorých zastal čas, historické mestá s vôňou tureckej kávy a úžasné gravelové úseky, kde piesok striedajú skaly, hlina, potoky aj tráva. Hoci je Cappadocia Delight primárne určená pre gravelové a mtb bicykle, približne jej polovica vedie po asfaltových cestách. My sme ju absolvovali na graveloch a bolo to dobré rozhodnutie: MTB by nám síce uľahčili prechod kaňonmi, no zvyšné úseky by sme zrejme zvládali oveľa pomalšie.
Cyklotrasa Cappadocia Delight nie je v teréne značená žiadnymi tabuľkami, fakticky je to len inými bikepackermi navhrnutý okruh cez najkrajšie zákutia Cappadocie. Trasa nám slúžila ako inšpirácia, ktorú sme však priamo v teréne prispôsobovali našim možnostiam. Prečo? V prvom rade sme mali časový sklz, 7-dňovú trasu sme si naplánovali na 6, pričom reálne ich bolo len 5, lebo môj bicykel chybou leteckej spoločnosti pritelel o deň neskôr. Ďalší dôvod bolo neodhadnutie náročnosti terénu, resp. rýchlosti jeho prechádzania (pozrite si video nižšie). Údolia plné skalných útvarov boli síce nádherné, ale v skutočnosti nás veľmi spomaľovali. A napokon, náš plán „na bicykli cez Cappadociu“ spomaľovala aj moja podcenená príprava. Mala som na ňu len pár týždňov, počas ktorých som sa venovala najmä výberu vhodnej výbavy (ultraľahký stan, spacák, oblečenie a pod.) a nestihla si tie veci otestovať a nacvičiť ich každodenné vybaľovanie a spätné balenie v teréne. Prvé skúsenosti s bikepackingom som zbierala až počas samotného cyklovýletu, a to som jednoznačne mala urobiť oveľa skôr. Mea culpa!
Ako sa dostať nA CAPPADOCIA DELIGHT a KOľko to stojí
Do hlavného mesta Cappadocie mesta Kayseri sa dostanete z Viedne (Turkish Airlines), alebo dokonca z Bratislavy (Pegasus) s jednym prestupom v Istanbule. Keďže však let z Bratislavy neumožňoval prevoz bicykla, musela som letieť zo Schwechatu. Spiatočná letenka ma vyšla 330 EUR, dosť drahý bol však prevoz bicykla, lety tam a späť stáli spolu 160 EUR. Ak by som si bicykel požičiavala na mieste, na deň by ma vyšiel 40 EUR, za 6 dní 240 EUR. Cenovo sa teda viac oplatilo brať si vlastný bicykel, no ako píšem v ďalšom odseku, treba dobre zvážiť výhody a riziká každej z možností. Po prílete do Kayseri ste od cyklotrasy Cappadocia Delight stále ešte 70 km, túto vzdialenosť neodporúčam prechádzať na bicykli (veľmi frekventovaná cesta), ale radšej si vziať taxík. Cenu pokojne zjednávajte, my sme za 2 osoby a 2 bicykle zaplatili 60 EUR. Každopádne, s Turkami sa vždy dohodnete, jednak sú veľmi milí a po druhé, vždy premýšľajú nad tým, ako sa niečo dá a nie naopak. 😀
Brať vlastný bicykel alebo si požičať tam?
Na takmer všetkých mojich cyklovýletoch v zahraničí si zvyknem požičiavať bicykel až na mieste, vopred si vyhľadám kvalitnejšiu cyklopožičovňu a objednám bicykel, ktorý najviac vyhovuje mojim predstavám. Cez mail dohodneme konkrétnu úpravu (výška sedla, výber pedálov), presný termín prevzatia a je to. Tentokrát ma však skúsenejší bikepackeri prehovorili, že si do Turecka mám brať vlastný bicykel, lebo pri bikepackingu je dôležité vyskúšať si všetko vopred: či všetko dokážem napakovať do tašiek, či sa s tým dokážem bicyklovať celé dni, či všetko drží, ako má. Počúvla som a môj gravel spolu so všetkou batožinou zbalila do požičaného cyklobagu, ktorý je bezpečnejší ako krabica. Žiaľ, prihodilo sa mi to, čoho sa obáva každý športovec prevážajúci športovú výbavu: Po prílete mi oznámili, že môj bicykel stále čaká na nalodenie vo Viedni a že ho privezú ďalším lietadlom nasledujúci deň. V tom momente som cítila bezradnosť, no nedalo sa s tým nič robiť. Nabudúce však do tohto rizika už zrejme nepôjdem a radšej budem jazdiť na požičanom bicykli.
Prečítajte si tieŹ
Prespávanie vonku a bezpečnosť z pohľadu ženy
Jednou z najväčších obáv pri plánovaní nášho bikepackingového výletu v Cappadocii bola bezpečnosť nocovania vo voľnej prírode. Ako sa však ukázalo, popískavajúci Turci s uprenými pohľadmi na turistky pri mori nemali absolútne nič spoločné s Turkami vo vnútrozemí: Všetci, s kým sme prišli do kontaktu, taxikári, predávači, kamionisti, ktorých sme viackrát stopli či bežní ľudia v osadách a mestách boli neuveriteľne priateľskí, milí, ústretoví, s maximálnou ochotou nezištne pomôcť. V Cappadocii sme sa ako dve ženy cítili naozaj bezpečne, počas dňa a rovnako aj v noci. Jediné, na čo si treba dávať pozor, sú psy, tých bolo veľa a väčšinou boli neškodní, no párkrát sa nám predsa len stalo, že sa pustili za nami. Ich vycerené tesáky a zúrivý brechot mi poriadne zvýšili tep, no našťastie sa nič nestalo. Utiekla som im, hoci sa v týchto situáciách skôr odporúča nezrýchliť a ostať pokojný. Nuž neviem, môj pud sebazáchovy mi diktoval čosi iné. 🙂 Každopádne, pokiaľ sa nesprávate vyzývavo (krátke tričko a bibsy sú úplne ok), v Cappadocii sa budete cítiť úplne bezpečne!
Ako sa po trase stravovať, pitná voda a ceny jedál
Na stránke o cyklotrase Cappadocia Delight iní bikepackeri upozorňujú na nedostatok možností stravovať sa v reštauráciách alebo dokúpiť si potraviny, keďže trasa často vedie uprostred divokej prírody mimo akejkoľvej civilizácie. Na mapkách vyznačili pár dobrých tipov, kde sa dá najesť, no moja skúsenosť je taká, že síce možností na nákup potravín nie je veľa, ale počas dňa minimálne 1-2x natrafíte na malé mestečko či dedinu, kde si kúpite základné potraviny. Zdôrazňujem však pojem základné, teda vodu, s väčším šťastím chlieb, nejaké koláčiky, sladené nápoje, cestoviny. Sortiment je teda značne obmedzený, ale keď sa uskromníte, od hladu neumriete. Čo sa týka reštaurácii, tých je naozaj málo, ale minimálne jednu za deň sa nám vždy poradilo nájsť. Pre prípad núdze sme mali varič a nejaké instatné jedlá so sebou a vodu sme si vždy kúpili do zásoby a nosili ju v camelbackoch. Samozrejme vždy radšej balenú, vodu z kohútikov sme nechceli riskovať. A čo dobré sme ochutnali a aké boli ceny jedál?
Veľmi to záviselo od veľkosti mesta, v akom sme sa nachádzali. Najdrahšie jedlo bolo v Göreme, v ktorom sa sústreďuje najviac turistov v rámci celej Cappadocie – tu lietajú balóny, tu sa nachádzajú krásne národné parky, tu je veľa hotelov – mimochodom mimo hlavnej sezóny šokujúco lacných (50 EUR pre 2 osoby v luxusnom ubytovaní s vírivkou na izbe a raňajkami v cene). A tu sme ochutnali aj špecialitu Testi Kebab pochádzajúcu priamo z Cappadocie – pečené jahňacie alebo hovädzie mäso so zeleninou, ktoré servírujú priamo pred vami. Zaplatili sme zaň 18 EUR, ostatné jedlá stáli väčšinou okolo 10-12 EUR. Výhodné je denné menu – vždy pozostáva zo šošovicovej polievky a výdatného druhého jedla, cena do 12 eur. Sympatickým gestom je, že čokoľvek si objednáte, na stole vám vždy pristane bohaté predjedlo – pečivo, syr, zelenina, často olivy, med, maslo a pod. Zhrňujúc – keď sme natrafili na reštauráciu, najedli sme sa do sýtosti, veľmi chutne a väčšinou lacnejšie, ako u nás. Dôležité však bolo mať vždy pri sebe zmenené líry, možnosť platiť kartou je v týchto končinách skôr výnimkou.
NA BICYKLI CEZ CAPPADOCIU - Praktické tipy na záver
- Akú šírku plášťov brať na Cappadociu Delight? Ja som jazdila na plášťoch šírky 45 mm, držali skvele, problémom však boli časté defekty. Ak by ste zvažovali niekedy bicyklovať v Cappadocii, určite odporúčam bezdušáky, terén plný bodliakov je ozaj výzva!
- Ako som riešila dáta a internet v Turecku? Už viackrát v zahraničí som využila e-sim Nomad, funguje to super, viete si tu zakúpiť plán na akúkoľvek krajinu. Na bicykli cez Cappadociu som kvôli navigácii potrebovala veľa dát, čo skvele vyriešil neobmedzený internet za 20 dolárov. Mobilné pokrytie fungovalo až na malé výnimky takmer všade.
- Kde som si menila peniaze? Turecké líry zohnať na Slovensku je problém, peniaze som preto menila až priamo v Kayseri, dá sa na letisku alebo potom v akejkoľvek zmenárni vo väčších mestách (Kayseri, Göreme, Ihlara).
- Čo vidieť, keď budete na bicykli v Cappadocii? V tomto článku som sa zámerne nevenovala miestam, ktoré sa oplatí vidieť, chcela som sa skôr podeliť o praktické rady, prípadne inšpirovať k takémuto výletu. Predstavu, ako to v Cappadocii vyzerá si môžete urobiť zhliadnutím mojich reels a storiek na Instagrame, nakuknite, tá krajina fakt stála za to!
- A aby ste si Cappadociu užili naozaj v pohode, nezabudnite na cestovné poistenie! Ja sa pri všetkých mojich cyklovýletoch do zahraničia poisťujem u AXA Partners, majú 24-hodinovú asistenčnú službu a veľkú sieť zmluvných nemocníc, kdekoľvek sa pohnem. Na mojich cyklovýletoch sa snažím jazdiť opatrne, no stať sa môže čokoľvek. V AXA Partners teraz dokonca môžete využiť zľavu, kliknite na túto stránku, vypíšte potrebné informácie, použite kód BEHOMSVETOM55 a majte poistenie s 55% zľavou! Využite pri vašej najbližšej ceste do zahraničia!
2 komentáre
Ivana
Ahoj Tamarka, mna by zaujimalo, ako sa riesi zabezpecenie bicykla, kym spis v stane. Inspiruju ma tvoje cesty. Na prelome augusta a septembra 2025 som absolvovala moju prvu solo cyklocestu v mojich 52 rokoch. Bola to Dunajska cyklocesta z Passau do Viedne. Prespavala som v penzionoch, ale laka ma myslienka cestovat na bicykli a prespavat v stane. Len si neviem predstavit, ak by som stanovala mimo kempov, ako zariadit, aby bol bicykel v bezpeci.
Dakujem a tesim sa na dalsie tvoje cestopisy.
Iva
Tamara
Ahoj Iva, ďakujem veľmi pekne za milý komentár a skvelé, že si sa odvážila ísť sólo, veľmi veľa ľudí má žiaľ voči tomu predsudky, strach z neznáma. Nie je to pre každého, ale myslím, že by to raz mal každý skúsiť, vie to byť veľmi obohacujúce. Čo sa týka zabezpečenia bicykla počas spania vonku, nemám na to žiaden špeciálny hack, miesto na spanie sme vyberali hlbšie v lese, celkom daleko od najbližšej civilizácie, dedín… a tak sme bajk lem opreli o strom, pripadne zviazali spolu o šnúru zo stanu. Keby sa náhodou v noci s ním niečo dialo, nech to cítime. ale nechcem to zažiť, pravdupovediac 😀 Dôležitý je teda výber miesta na stanovanie, odporúča sa mimo ľudí, na pokojnom skrytom mieste. Alebo potom camp. Tak držím palce, veľa obohacujúcich a hlavne bezpečných zážitkov pri cyklospoznávaní sveta! Tamara