Cyklocesta Parenzana po trase historickej železnice z Terstu do Poreče
Keď som začiatkom leta prešla cyklotrasu Alpe Adria zo Salzburgu do Grada, bola som nadšená. Trasa prechádzala cez Rakúsko a Taliansko a prepájala majestátne alpské štíty, krásne úseky cez bývalé železničné tunely a viadukty až kým ma nepriviedla k vlnám Jadranského mora. Už počas tejto cyklotrasy som dostala tip na ďalšiu ďiaľkovú cyklocestu, ktorá mala rovnako ako časť Alpe Adria viesť po násype bývalej železnice – tentokrát prepájajúcej taliansky Terst s chorvátskou Porečou. Blízkosť mora a zvedavosť, ako vyzerá boli dostatočné dôvody na to, aby som sa na ňu vybrala pri prvej vhodnej príležitosti. Ako sa bicykluje na cykloceste Parenzana, čo počas nej uvidíte, aká je náročná a ako si ju naplánovať? Dozviete sa v tomto článku.
KEDYSI ŽELEZNIČNÁ TRAŤ, DNES MEDZINÁRODNÁ CYKLOCESTA
Parenzana je historický názov železnice, ktorá premávala medzi prístavným mestom Terst (dnešné Taliansko) a mestom Poreč (v tal. Parenzo, dnešné Chorvátsko) v rokoch 1902-1935. V tom čase bola Istria pod správou Rakúsko-Uhorska a patrila medzi najzaostalejšie časti celej monarchie. Prepojenie pobrežných oblastí železničnou traťou tak výrazne napomohlo jej ekonomickému rozvoju, keďže sa železnica okrem prevozu ľudí využívala aj na zvoz poľnohospodárskych produktov (olivového oleja, vína, ovocia a zeleniny, ale aj opracovaného kameňa, rýb a soli) na trh do Terstu. Po prvej svetovej vojne sa Istria stala súčasťou Talianska a s prichádzajúcou veľkovýrobou áut a rozvojom lodnej dopravy Parenzana postupne strácala svoj význam. Posledný vlak po jej trase prešiel 31. augusta 1935, potom jej zvuk po 33 rokoch fungovania navždy utíchol.
Prvé úvahy o obnovení Parenzany pre turistické účely sa začali objavovať už po druhej svetovej vojne, no k reálnym krokom došlo až po roku 2000. S finančnou podporou EÚ trať vyčistili od náletových drevín, opravili a osvetlili sa všetky tunely, na viaduktoch pribudlo zábradlie, inštalovalo sa značenie, odpočívadlá aj informačné tabule. Na chorvátskej časti Parenzany vznikol Pot zdravja i prijateljstva (Cesta zdravia a priateľstva), ktorú môžu turisti absolvovať na bicykli alebo peši. Jednoznačne najďalej však v renovácii Parenzany zašli Slovinci, na úseku vedúcom cez ich územie vybudovali krásnu segregovanú cyklotrasu s novučkým asfaltom a výborným značením. Svoj úsek Parenzany zrenovovali aj Taliani, hoci tu čiastočne vedie aj na cesty spoločné s autami.
Dnešná podoba Parenzany kopíruje tú originálnu na 94%, okrem väčšiny pôvodnej trasy a všetkých mostov, tunelov a viaduktov sa zachovala aj jej originálna dĺžka 123 km. Akurát že dnes Parenzana neprechádza jednou, ale hneď tromi krajinami a namiesto pomalej vlakovej súpravy, ktorej celková trasa 123 km trvala 7 hodín dnes po nej jazdia už len nadšenci na dvoch kolesách. Vďaka svojej zaujímavej histórii a prostrediu, ktorým trasa prechádza sa v budúcnosti Parenzana môže zaradiť medzi jedny z najzaujímavejších cyklotrás v Európe, dnes jej v tom však bráni ešte niekoľko chybičiek krásy.
AKO SI NAPLÁNOVAŤ PARENZANU (TRANSFER, JEDNOTLIVÉ ETAPY)
Projekt cyklocesty Parenzana má síce svoju oficiálnu webstránku, no plánovať etapy sa podľa nej veľmi nedá. Chýba na nej popis talianskej a časti slovinskej Parenzany a rovnako tam nenájdete informácie o odporúčanom rozdelení celej cyklotrasy do etáp. Takéto rozdelenie totiž výrazne pomáha pri plánovaní logistiky a objeme kilometrov, ktoré chcete za jeden deň prejsť, keďže väčšinou prináša podrobnejší popis povrchu, stúpania a celkovej náročnosti jednotlivých úsekov. Pri plánovaní trasy som sa tak musela oprieť o kusé informácie na webe a môj odhad, ako dlho nám to na ktorých úsekoch bude trvať.
Pri plánovaní úsekov trasy sa objavil aj ďalší problém: Na Parenzanu sme sa museli namiesto vlaku vybrať autom, keďže (povinné) miestenky pre bicykle na trase Viedeň – Udine resp. Viedeň – Ľubľana boli beznádejne vypredané a aj keby neboli, cena lístka 330 EUR na osobu nezodpovedala mojej predstave hodnoty za peniaze (4 prestupy, 10 hodín cesty, 540 km). Auto na ďiaľkových cyklotrasách síce urýchli váš príchod na štart, no potom robí len problémy: namiesto priamočiareho presunu od začiatku cyklotrasy smerom k jej cieľu si musíte jednotlivé úseky plánovať tak, aby ste sa na konci dňa vždy vrátili k autu. A to vám logicky čas a objem kilometrov zdvojnásobí. Ako teda prejsť celú Parenzanu za predĺžený víkend, vraciať sa po auto a tráviť pritom každý deň aspoň 2 hodinky pri mori?
1. DEŇ: MUGGIA - SEČOVLJE A SPÄŤ, 73 KM
Oficiálny štart cyklotrasy Parenzana sa nachádza v meste Muggia, 11 km od mesta Terst. Do Muggie sa z Bratislavy autom dostanete za 5 a pol hodiny, náš príchod sme si naplánovali na večer predchádzajúceho dňa tak, aby sme ráno čerství a vyspatí mohli začať bicyklovať. Plán na prvý deň bol jasný: prejsť celú taliansku (13 km) a celú slovinskú časť Parenzany (32 km), pomedzi to sa niekde najesť a okúpať, v rozumnom čase sa vrátiť po auto a presunúť na ubytovanie v chorvátskom Umagu.
Po doplnení zásob jedla a vody sme sa ráno autom presunuli na bezplatné parkovisko, popri ktorom viedla cyklocesta. Zrejme z prílišnej premotivovanosti obvyklej na začiatku ďiaľkových cyklociest sme nadobudli presvedčenie, že presne táto cyklotrasa je bývalá Parenzana a bez akýchkoľvek okolkov sme sa vybrali po nej. To, že sme trasu originálnej Parenzany minuli o stovky metrov som zistila až o niekoľko dní neskôr. Nevadí, jej talianska časť má len 13 km a končí na hraničnom prechode Škofije.
Prechodom taliansko-slovinskej hranice cyklocesta Parenzana nadobudne úplne iný charakter: celý slovinský úsek vedie po výbornom segregovanom cyklochodníku, ktorý s ostatnou dopravou prichádza do kontaktu len minimálne. Značený je ako cyklotrasa Parenzana, častejšie však ako cyklotrasa D6 (červené tabuľky s označením najbližšieho mesta a počtu km). Fakticky celá slovinská časť Parenzany kopíruje pobrežie a vedie cez mestá Koper, Izola, Strunjan, Portorož, Lucija a Sečovlje. Končí na hraničnom prechode Mlini, kde ďalej plynule prechádza do Chorvátska.
Bicyklovanie na slovinskej Parenzane môžeme pokojne označiť ako zážitkové, má najkvalitnejší povrch a je veľmi pekná: od Koperu začína široká segregovaná cyklocesta popri mori, ktorá sa za Izolou dvíha do miernych kopcov a viníc s krásnymi výhľadmi do širokého okolia. Históriu cyklotrasy ako bývalej železničnej trate pripomínajú viaceré tunely v okolí Portoroža, sú bezpečné, osvetlené a aj vďaka výbornému asfaltu je ich prejazd veľkým potešením. V Portoroži sa oplatí urobiť si pauzu, okrem pekného centra tu nájdete aj veľa dobrých reštaurácií a možností na kúpanie. Na posledných kilometroch slovinskej časti Parenzany vás cyklocesta zavedie medzi veľké plochy soľných polí, z ktorých soľ v minulosti prevážala práve železnica Porečanka. Našu cestu ukončíme na hraničnom prechode Mlini, kde sa otočíme a vydáme na cestu späť.
2. DEŇ: MILI - GROŽNJAN A SPÄŤ, 53 KM
Druhý deň bicyklovania na Parenzane sme začali tam, kde sme v predchádzajúci deň skončili, auto sme nechali v blízkosti slovinsko-chorvátskej hranice a odtiaľ pokračovali po trase Parenzany smerom do chorvátskeho vnútrozemia. Z hraníc trasa prechádza mestami Valica, Markovac, Kaldanija, Buje a končí v krásnom historickom mestečku Grožnjan. Už prvé kilometre chorvátskej časti Parenzany však naznačili, že so zmenou krajiny sa mení aj jej samotný charakter: po kvalitnom asfaltovom chodníku nebolo ani chýru a Parenzana sa postupne menila z hrubozrného asfaltu na šotolínovú a poľnú cestu, z ktorej sa miestami dokonca stával úzky chodník vedúci pár metrov od hlavnej cesty.
Zlepšenie očakávajte až za mestom Buje, odkiaľ trasa ďalej vedie pekným lesným prostredím po nenáročnej šotolínovej ceste. Na jej konci na vrchole kopca sa nachádza mesto Grožnjan s krásnym historickým centrom, galériami a obchodíkmi s umeleckými artefaktami. Odstavíme bicykle, hľadáme dobrú reštauráciu a objavujeme nenápadné mestečko, ktoré mi svojou atmosférou pripomína Banskú Štiavnicu. Po tejto príjemnej pauze znova sadáme na bicykle a vydáme sa na cestu späť. Tentokrát už po normálnej ceste spoločnej s autami, ktorá je omnoho rýchlejšia ako Parenzana. Po necelých 2 hodinách dorazíme do rezortu Kanegra a horúce popoludnie trávime kúpaním pri mori. Večer sa presunieme k autu a s ním na naše ubytovanie v Umagu.
3. DEŇ: GROŽNJAN - VIŽINADA A SPÄŤ, 50 KM
Ráno tretieho dňa bicyklovania po Parenzane sa autom vraciame do Grožnjanu a odtiaľ nastúpime na cyklotrasu smerom do mesta Vižinada. Vonku je 34 stupňov a keďže celý tento úsek vedie po vnútrozemí, pripravujem sa na ťažké podmienky. No viac ako letný úpek ma zaskočí povrch, ktorý je celých 30 km rovnaký: po celej dĺžke trasy sa nachádza ťažká kamenistá cesta, ktorá si vyžaduje odpružený bicykel. Kamene sú veľké, vyhnúť sa im nedá a môj gravel na takýto povrch jednoducho nie je stavaný. Čo sa dá robiť, rukami pevne zvieram riadidlá a bojujem ako sa dá, lavírujem medzi kamením a snažím sa aspoň trochu vnímať okolie, ktoré je tu veľmi pekné.
Úsek z mesta Grožnjan do Vižinady je síce náročný, ale za mňa v rámci celej Parenzany aj najkrajší. Cyklotrasa sa vinie vnútrozemím Istrie a aj bez všadeprítomných informačných tabúľ o Porečanke je evidentné, že sa nachádzate na trase bývalej železnice. Úsek vedie početnými viaduktami a železničnými tunelmi, vinie sa okolo kopcov a poskytuje nádherné výhľady do širokého okolia. Až tu si uvedomím, aká je Istria vlastne zelená, husté lesy striedajú vinicové a ovocné sady, sem tam sa objavia olivové háje. Predstavujem si, ako sa tu pred 100 rokmi tmolila Porečanka, išla vraj tak pomaly, že sa z nej dalo počas jazdy vystúpiť, natrhať si ovocie a znova naskočiť. Idylické predstavy o pomalom vláčiku však zakaždým naruší zvuk odskakujúcich kameňov spod môjho kolesa. Nieže sem pôjdete inak ako na horskom bicykli!
Klesavý charakter Parenzany ukončí až vstup do mestečka Livade, kde sa cyklotrasa na chvíľu napojí na asfaltovú cestu smerujúcu do mesta Motovun. Asfalt môjmu gravelu vyhovuje viac ako hrubý makadam, a tak si nasledujúce prudké stúpanie do mesta v kopcoch doprajeme po ceste spoločnej s autami. V Motovune zase nastúpime na kamenistú Parenzanu a po zvážnici v kopcoch smerujeme k mestu Vižinada. Tu si dáme krátku prestávku a potom sa po asfaltovej ceste vydáme na cestu späť k autu do Grožnjanu. Posledných 6 km cesty je tiahle náročné stúpanie, tretí deň Parenzany dáva teda poriadne zabrať.
Posledný deň sme auto zaviezli do Poreče, bicyklami sa po hlavnej ceste dostali do Vižinady a na Parenzanu nastúpili na mieste, kde sme deň predtým skončili. Posledný úsek cyklotrasy sa niesol v podobnom duchu ako úsek pred ním, Parenzana viedla buď cez les alebo pekné vinicové sady, ktorých zelená farba ostro kontrastuje s červenou farbou tunajšej pôdy. Povrch trasy stále tvoria kamene, hoci už nie také veľké, ako v úseku od Groždjanu. Po celý čas má trasa klesavý charakter, z kopcovitého vnútrozemia pozvoľna klesá k moru. To sa prvýkrát objaví asi 10 km pred Porečou a pohľad naň naozaj poteší. Posledné kilometre Parenzany vedú priamo do centra Poreče a končia pri majáku na pobreží.
PRAKTICKÉ RADY K PARENZANE NA ZÁVER
Cyklocesta Parenzana má 123 km a prechádza 3 krajinami. V Taliansku a Slovinsku vedie po kvalitnej asfaltovej ceste, v Chorvátsku po náročnejšom kamenistom chodníku, ktorý si vyžaduje odpružený horský bicykel. Celá trasa od Muggie po Poreč sa dá prejsť za 2-3 dni, v prípade návratu po auto rátajte skôr s 3-4 dňami. Cez víkendy v mesiacoch apríl – jún môžete na trase využiť shuttle bus, viac info o ňom nájdete TU. Vzhľadom k počasiu a službe shuttle busu je najvhodnejšie absolvovať Parenzanu počas jari v mesiacoch apríl-jún, prípadne na jeseň. Keďže polovica trasy Parenzany prechádza vnútrozemím, v lete je kvôli horúčave najnáročnejšia.
Celkové prevýšenie Parenzany je 1030 m, najvyšší bod sa nachádza v meste Grožnjan (300 výškových metrov). Trasu možno označiť za ľahkú, odporúčam ju prejsť v smere Terst – Poreč. Po trase sa nachádza viacero turistických pamätihodností (jaskyne, múzeá, vyhliadky), ich prehľad a presnú polohu nájdete v bezplatnej aplikácii Parenzana (dostupná pre iOS aj Android). Trasa Parenzany je po celej dĺžke značená dobre, napriek tomu odporúčam stiahnutie GPX do navigácie. Na trase sa nachádza 604 zákrut, tak pre istotu :). A či cyklotrasu Parenzanu odporúčam? Určite áno, ak už nie celú, tak aspoň jej dva najkrajšie úseky: Koper – Portorož na slovinskom území a Grožnjan – Vižinada na tom chorvátskom. Bicyklujte!
8 komentárov
Karol
Zdá sa že logistika s presunom auta je dosť zložitá ale ani využitie vlaku nevyzerá najvhodnejšie. Je ešte nejaké iné riešenie? Co autobus? Každopádne veľká vdaka za pekný a super uzitocny článok.
Tamara
Výborná otázka Karol, vďaka. Áno, do Terstu sa dá cestovať aj autobusom, pozerám, že Flixbus tam chodí a ponúka možnosť vziať si bicykel. To ma vlastne ani nikdy nenapadlo, skúsiť sa presnunúť na ďiaľkové cyklocesty autobusom. Vďaka za tip! 🙂
Peter
Super cestopisy, vela inspiracie. dakujem. Akurat doplnim info k Flixbus-u => do Terstu nechcu vozit bicykle…
Tamara
Ďakujem Peter, áno? To je škoda, nedávno som sa s bicyklom zviezla do Passau a bolo to bez problémov…zrejme teda majú len vytipované linky, na ktorých vozia aj bajky. Doštudujem 🙂 Tamara
Peter
Ano bohuzial, do niektorych destinacii neberu bajky. Ale uz aj na Parenzane zacina cyklobus ako v Rakusku, myslim ze v tomto roku mali prvu sezonu. https://www.parenzana.net/en/home/5868
Takze planujeme buduci rok autom do Terstu, tam ho nechame, bajkom Parenzana a z Porece naspat k autu busom… Uz sa tesime… 🙂
Tamara
Áno, o tom shuttle buse viem tiež, ale škoda, že chodí len v období apríl – jún, mohli by ho dať aj na celé leto… Ale váš plán znie výborne, tak si to užite, Parenzana na jar bude veľmi pekná 🙂
Feki
Ďakujem veľmi pekne za inšpiráciu. Vyzerá to tento rok na kombináciu Alpe Adria a Parenzany. Našťastie mám obetavého kamaráta, ktorý nás odvezie na štart do Villachu a z Chorvatska dcéra domov 🙂. My sme s manželkou gravelisti, tak predpokladám, že Parenzana bude pre nás ok?
Tamara
Pozdravujem, Feki, som rada, že vás moje články o Alpe Adrii a Parenzane inšpirovali, skvelé, že sa chystáte! 🙂 Aj ja som mala na obidvoch cyklovýletoch gravel, na Alpe Adriu sa hodil skvele, na Parenzanu však len čiastočne, takmer celý úsek v jej chorvátskej časti sú väčšie skaly, zvládnete to aj na graveli, ale treba rátať s tým, že vás poriadne vytrasie a aj bicyklu to dá zabrať. Určite je na ten 70 km úsek vhodnejší horský, ale chápem, kde ho vziať, keď pôjdete najprv Alpe Adriu.. tak držím palce a nech vyjde počasie, trasy sa vám určite budú páčiť! Dajte potom prípadne vedieť, poteším sa 🙂