Maroko na bicykli – tipy a rady, ako to zvládnuť
Až po zakúpení leteniek a prvom podrobnejšom pohľade na mapu som si uvedomila, že mať na bicyklovanie v Maroku týždeň je vlastne dosť blbý nápad. Maroko je takmer 10x väčšie ako Slovensko a asi toľkokrát rôznorodejšie. Byť v Maroku tak krátko v prvom rade znamená ujasniť si jedno: Chcete vidieť tie najznámejšie marocké mestá? Chcete si vyšliapať ikonické točivé stúpania v pohorí Atlas? Alebo vidieť tie najkrajšie pieskové duny na Sahare? To všetko v Maroku môžete, len na to budete potrebovať čas. Rozhodla som sa ísť na to postupne, pozrieť aspoň 2-3 mestá a zvyšok sa uvidí. Nemať striktný plán a nechať veciam voľný priebeh sa napokon ukázalo ako nanajvýš rozumné. Táto krajina totiž pulzuje inak, ako sme v našej „západnej“ kultúre zvyknutí a očakávať, že všetko pôjde „podľa plánu“, by bolo obrovskou chybou. Maroko na bicykli si vyžaduje veľkú dávku spontánnosti a niečo, čo Arabi označujú pojmom Inschallah. 🙂
1# Maroko na bicykli - ale odkiaľ ho vziať?
Už pri hľadaní vhodnej cyklopožičovne na internete som vedela, že bicyklovanie v Maroku bude úplne nová skúsenosť. Prilietali sme do hlavného mesta Rabat, a tak som hľadala práve tam. Nenašla som však nič, čo by prichádzalo na týždňové presúvanie sa krajinou do úvahy. Môj fokus som teda rozšírila na 100 km vzdialenú Casablancu, ale tam tiež nič! A čo 200 km vzdielaný Fes či Meknes? Rovnako! Buď tie cyklopožičovne nemali žiadnu webstránku, alebo im vkuse padala, alebo ponúkali len staré horské či mestské bicykle, vhodné akurát na krátke presuny cez mesto. Ja som však potrebovala seriózny bicykel s váhou pod 20 kíl, ktorý by zvládol cca 80-100 km denne. Napokon som ho našla – v 330 km vzdialenom Marrakéši! To bola široko-ďaleko jediná cyklopožičovňa s kvalitnými cestnými, či dokonca gravelovými bicyklami. No priletieť do Rabatu a bicykel si požičať až v Marrakéši mi neprišlo rozumné.
2# Maročania majú na všetko čas
Musela som prijať kompromis a vypožičať si bicykel, ktorý aspoň navonok vyzeral, že by to mohol zvládnuť. Rezervovala som si ho ešte z domu cez WhatsApp, ktorý je v Maroku najpoužívanejšou platformou na komunikáciu. Rezervovať konkrétne bicykle vopred však ešte neznamená, že vás už budú čakať nachystané. Všetko má svoju postupnosť: rezervácia je len akési avízo, že ste prejavili záujem, no výber bicykla a jeho následná príprava (čistenie reťaze, nastavenie prehadzovačiek, ladenie bŕzd, zháňanie náhradných duší u všetkých susedov) prichádza až potom. Mali ste plán svižne prevziať bicykel a vyraziť, lebo nasledujúce ubytovanie ste si objednali o 100 km ďalej? Chyba, Maročania majú na všetko čas, nad všetkým najprv dlho premýšľajú a takmer nič sa im nepodarí na prvýkrát. A je jedno, či si požičiavate bicykel alebo kupujete lístky na autobus. Všetko vám tu bude trvať dva- až trikrát dlhšie.
3# vzdialenosti medzi mestami sú veľké
Budem sa opakovať, ale chcieť spoznať Maroko na bicykli za jeden týždeň nie je možné. Vzdialenosti medzi mestami sa hýbu v stovkách km, ktoré ak chcete prekonať na bicykli, strácate dni pedálovaním väčšinou prašnou a jednotvárnou krajinou. Náš plán bol priletieť do Rabatu, pozrieť si Rabat, na druhý deň ráno vypožičať bicykle a vyraziť do 100 km vzdialenej Casablancy. Pozrieť si večernú Casablancu, zvyšok dopozerať na druhý deň a poobede vyraziť do 330 km vzdialeného Marrakéšu. Prejsť aspoň 250 km a zvyšok doraziť autobusom, v Marrakéši prespať 2 noci a potom sa vrátiť do Rabatu, prebicyklovať jeho okolie a vrátiť bicykle. Naplánovaný itinerár spĺňal moju predstavu o presune a spoznávaní krajiny na bicykli a zároveň dával priestor na prezretie aspoň 3 najznámejších miest. No na Maroko to bol až príliš ambiciózny plán.
4# bicykle vám prevezie len tento autobus
V prvom rade, na bicykli určenom na bicyklovanie iba po meste sa ide fakt ťažko. Ste oveľa pomalší, kilometre pribúdajú slimačím tempom. Dobré na obdivovanie okolia, horšie, keď máte naponáhlo. V rýchlejšom napredovaní vám nepomáha ani extrémne rušná doprava, v mestách desiatky križovatiek a kruháčov, neraz dvojitých alebo 4-prúdových. A napokon, spoliehať sa, že v prípade potreby naskočíte na vlak alebo autobus a s bicyklom sa odveziete tam, kam potrebujete, nevychádza. Maroko je takmer 40 miliónová krajina, sieť vlakov a autobusov je dostatočne hustá, no týždne sa mi nedarilo získať informáciu, či je možné v nich prevážať aj bicykel. Protichodné odpovede som dostávala aj priamo na mieste, jedni tvrdili, že do vlakov berú aj bicykle, ďalší, že ich neberú vôbec nikde.
Pravda je taká, že bicykle vám prevezie jedine, ale úplne bez problémov, autobusová spoločnosť CTM. Bicykle vám uložia medzi ostatnú batožinu do podpalubia a vypýtajú si za to max. 5 EUR. Ich autobusy jazdia medzi všetkými väčšími mestami po celom Maroku, akurát, že bez medzizastávok. Museli sme sa teda rozhodnúť, buď absolvujeme celých 330 km do Marrakéšu na bicykli, alebo prejdeme celú cestu autobusom a získame tým drahocenný čas. No bude tá krajina medzi Casablancou a Marrakéšom stáť za to? Nebude mi ľúto mať na Marrakéš nakoniec iba jeden večer? Napokon sme sa rozhodli ísť autobusom a urobili sme správne. Krajina začala byť zaujímavá až 70 km pred Marrakéšom, keď sa inak v suchej vyprahnutej krajine začal objavovať prvý buš a hore nad obzorom črtali zasnežené kopce pohoria Atlas.
5# DOprava v mestách je neriadený chaos
Marocké mestá sú veľké, Rabat má 1,4 milióna obyvateľov, Casablanca 4 milióny (s aglomeráciou až 7), Marrakéš cez 1 milión. Bola som pripravená, že na cestách to bude poriadna divočina, upozorňujú na to všetky webstránky či knižní sprievodcovia. Úplne najhorší mal byť práve Marrakéš, v tesnom závese za Casablancou. A viete čo? Nebolo to vôbec také zlé! Je pravda, že na cestách je naozaj veľmi rušno, o kúsok svojho priestoru tam bojujú autá, autobusy, tuktuky, všadeprítomné skútre a staré rozhegané bicykle, no nejakým zvláštnym spôsobom, neustálou gestikuláciou a vytrubovaním to všetci ustoja a málokedy dôjde k reálnej kolízii. K zdanlivej áno, takmer každú chvíľu, ale Maročania sú vynikajúci šoféri, majú pohotové reakcie a vždy nohu na brzde. Šokovalo ma to, ale v tom neriadenom chaose som sa vlastne cítila bezpečnejšie ako na veľkých križovatkách v Bratislave! Ako to vyzerá na marockých cestách a ako to celé zvládnuť ukazujem v nasledujúcom videu:
6# Ak boh dá. Inschalláh
Niekedy sa veci dejú inak, ako si plánujeme. Pre Maroko to platí stonásobne a preto nečudo, že z úst každého Maročana (alebo skôr moslima) vkuse začujete povedať inschalláh, teda niečo vo význame „Ak Boh dá“. Vyslovujú ho za každým svojím plánom – životným (o 2 roky sa presťahujeme do domu, inschallah) ale aj úplne bežným (uvidíme sa zajtra, inschallah). Je to niečo podobné, ako keď my pri vyslovení niečoho, na čom nám naozaj záleží, zaklopeme na drevo. Sympatické inschallah som počula pri dohadovaní si ubytovania na ďalší deň, odporúčaní na vhodný celodenný cyklovýlet mimo Marrakéšu či odpovedi, ako ďaleko je odbočka, ktorú už trochu pridlho zúfalo hľadáme. O 100 metrov doprava, inschalláh! Hahá, reálne to bolo 1,5 km, ale čo tam potom, inschalláh! O čosi menej do smiechu mi však bolo pri odpovediach typu: cesta potrvá do 4 hodín inschalláh (Casablanca-Marakéš) alebo musíme skontrolovať celý autobus, hľadáme nebezpečnú osobu, inschalláh!
7# nocľah hľadajte v riádoch
Hoci na mojich cyklodovolenkách používam bikepackingovú výbavu, prespanie zatiaľ neriešim outdoorovo ale objednávam si tradičné lokálne ubytovanie (vyhýbam sa nadnárodným hotelovým sieťam). Beriem to ako súčasť spoznávania novej kultúry a pre Maroko to platí dvojnásobne. V Rabate, Casablance aj Marrakéši sme preto prespávali v tradičných marockých riádoch, ktoré sa dajú objednať aj cez booking a cenovo sa hýbu medzi 30-60 EUR za noc (vrátane raňajok). Riády nájdete po celej krajine a ide o krásne, tradičné domy s nádvorím alebo vnútornou záhradou, fontánkami, nádhernou farebnou dlaždicovou výzdobou, kvetmi a drevom. Riády sa väčšinou nachádzajú v medinách – starých opevnených centrách marockých miest, kde prebieha čulý obchodnícky život. Ich vnútro je však dokonalou oázou pokoja a ukážka krásnej marockej architektúry.
8# Maroko je lacné a všade platíte hotovosťou
V Maroku ešte vládne doba kešu a takmer nikde sa nedá platiť kartou. Štandarná situácia: sedíme v reštaurácii a pýtame sa, či môžeme platiť kartou. Čašník takmer urazene odpovedá, že samozrejme, Maroko je predsa moderná krajina! Tá reštaurácia bola jediným miestom, kde sme za celý týždeň mohli použiť kartu 😀 Čo sa týka cien, v Maroku je všetko lacnejšie ako u nás. Za jedlo v reštaurácii bežne zaplatíte 5-7 EUR, vrátane aspoň 2 chodov a nápoja. A to sa nebavíme o obedovom menu, ale o štandardnom vynikajúcom jedle v ktorejkoľvek hodine. V reštauráciách vám automaticky k jedlu dajú aj vodu, ak si však nechcete privodiť žalúdočné problémy, pite iba balenú vodu z plastových fliaš a rovnako sa vyhnite kockám ľadu v džúsoch. Vodu ale aj ostatné nápoje v potravinách kúpite za pár centov (10-50 centov), ostatné potraviny sú tiež veľmi lacné. Zmenárne nájdete všade, kde je rušno (centrá miest, trhy, stanice) a najčastejší kurz je 1 EUR = 10 Dirhamov.
9# stiahnite si offline mapy a takto vyriešite internet
Wifi je dostupná v reštauráciách a hoteloch, v riádoch s hrubými múrmi občas vypadávala. Počas všetkých dní som na orientáciu potrebovala Mapy.cz a Google maps, internet som riešila zakúpením eSim cez Airalo. Za týždeň som spotrebovala 3 GB za 19 EUR, v prípade využívania offline máp vám pravdepodobne postačí aj menší balík, no ak denne spracúvate storky (všetky z Maroka si pozrite TU) a nechcete sa spoliehať na často vypadávajúcu wifi, siahnite po väčšom balíku. Medzery má aj pokrytie signálom, medzi Casablancou a Marrakéšom dlhé úseky neboli pokryté vôbec. Z tohto dôvodu určite odporúčam používať offline mapy, počas dňa budete X-krát niečo hľadať a bez prístupu na internet to nepôjde. Lacnejšou verziou ako Airalo je kúpiť si lokálnu SIM, zoženiete ju na letisku alebo v špecializovaných obchodoch v centre miest.
RABAT - CASABLANCA - MARAKÉŠ - AGAFEY
Hlavným mestom Maroka je približne 1,4 miliónový Rabat ležiaci na pobreží Atlantického oceánu. Z údajne nudného mesta (ako ho opisovali viaceré internetové zdroje) sa vykľulo veľmi príjemné, na marocké pomery čisté a upravené mesto s krásnou 20 km promenádou pozdĺž rozbúreného oceánu. V Rabate sme trávili prvý a posledný deň a prezreli si historické námestie s nedokončenou Hassanovou vežou z 12. storočia, mauzóleom Muhammada V. a zvyšnými malými stavbami v okolí. Skvelý dojem na mňa zanechala pevnosť Kasbah des Oudayas či pohrebisko Chellah, kde sa za poplatok 10 EUR môžete prechádzať medzi ruinami pôvodného rímskeho osídlenia. A samozrejme, originálnym zážitkom je prechádzka starou medinou s autentickým soukom (trhom) a všadeprítomnými stánkami s tovarom od výmyslu sveta.
Ak by som mala povedať miesto, kde sa mi z celého Maroka páčilo najviac, tak by to bola Casablanca. 8 hodinové bicyklovanie z Rabatu do Casablancy so silným protivetrom a miestami veľmi rušnou premávkou nebolo najjednoduchšie, no Casablanca stála za to. Takmer 4 miliónové mesto na pobreží Atlantiku skvele mixuje marockú tradičnú kultúru so západným moderným európskym štýlom a celkovo pôsobí veľmi dobre. Je tu veľa krásnych parkov, mnoho zaujímavých stavieb, piata najväčšia mešita na svete (hoci nás sprievodca skalopevne presviedčal, že je druhá najväčšia), dlhá promenáda popri mori, cyklochodníky, množstvo kaviarní, butikov, moderných budov. Casablanca je obchodným centrom a najväčším mestom Maroka, sídli tu množstvo medzinárodných bánk a firiem. Mnohí jej vytýkajú, že pôsobí príliš európsky a málo marocky, no mne sa ozaj páčila.
Opak modernej a kozmopolitnej Casablancy je exotický a turistami najviac vyhľadávaný Marrakéš. V Marrakéši sa stretávajú kultúry a kontinenty, v jeho uliciach na seba naráža africká aj arabská, moderná aj tradičná kultúra. Ako turistka som to najviac pocítila na ikonickom námestí Jemaa el-Fnaa, ktoré by som prirovnala k obrovskému divadelnému predstaveniu. O moju pozornosť tu súťažili pouliční akrobati, kúzelníci, uspávači hadov, cvičitelia opíc, tradiční hudobníci, predávači džúsov, farebných korenín, kožených výrobkov a exotických jedál. Najznámejšie africké trhovisko neostalo svojej povesti nič dlžné a musím uznať, jeho atmosféra (najmä večer) je ozaj strhujúca. Pokoj som sa vybrala hľadať do kráľovského paláca Al Bahia, patriaceho medzi najvýznamnejšie kultúrne dedičstvá krajiny. Palác zo 16. storočia mi síce učaroval nádhernou výzdobou, no pokoj od davu turistov nepriniesol. Nájsť sa mi ho podarilo až v najbližšej púšti od Marrakéšu v lokalite Agafey! 😊
Na návštevu všetkých dôležitých pamiatok Marrakéšu vám stačia 2, max. 3 dni, ak vás však hluk a ruch mesta unaví skôr, v jeho okolí sa nachádza mnoho zaujímavých miest. Samozrejme, najatraktívnejšie sú výlety do pohoria Atlas alebo ďalej na Saharu, no tie určite nie sú na 1 deň. Na otočku sa však z Marrakéšu dá ísť do 35 km vzdialenej dediny Agafey, kde začína prvá, prevažne skalnatá púšť. Agafey nám opísali ako miesto, kde si Maročania organizujú svadby, robia si pamätné fotografie a kochajú sa nezvyčajnou púštnou krajinou. Na mieste si môžete vypožičať štvorkolky alebo sa nechať previezť ťavami, ochutať typické marocké jedlá a samozrejme teplý, extrémne sladký marocký čaj. 80 km cyklovýlet do Agafey bol určite príjemným spestrením, no najviac som na ňom ocenila prostredie, v ktorom mestský ruch konečne utíchol 🙂
Maroko na bicykli: tipy na záver
- Maroko patrí medzi najliberálnejšie moslimské krajiny na svete, chodiť po ulici či bicyklovať môžete v krátkych tričkách a kraťasoch štandardnej dĺžky, tielkám a príliš krátkym šortkám sa ale z úcty k miestnym zvykom vyhnite
- Pri nakupovaní (okrem jedla v reštaurácii či lístkoch v autobuse alebo do pamiatok) ceny zjednávajte. Maročania vám dajú nejaký návrh, vy navrhnite vašu ideálnu predstavu o cene, takto to bude pokračovať ešte chvíľu a napokon sa stretnete niekde uprostred. Zjednávajte aj v taxíkoch (pokiaľ nemajú taxameter).
- Maroko patrí medzi bezpečné krajiny a dokonca sa odporúča aj sólo cestovateľkám. My sme v Maroku boli dvaja, po tejto skúsenosti by som možno šla aj sama, no zdržiavala by som sa v lokalitách plných turistov.
- Ak vás môj článok Maroko na bicykli zaujal, pozrite si aj Stories na Instagrame 🙂
