O Vysokých Tatrách sa hovorí, že sú najmenšie veľhory na svete. Ako turisti to tak možno nepociťujeme, predsa len, aj v Tatrách je dostupných niekoľko stoviek značených chodníkov krížom-krážom cez doliny a priesmyky až po tie najvyššie končiare. Iné to však je vtedy, keď chceme Tatry spoznávať na bicykli: na výber máme len niekoľko oficiálnych cyklociest, ktoré často nedosahujú viac než 10 km. Našťastie sa dajú kombinovať s úsekmi vedúcimi po cestách, a tak si vieme naplánovať niekoľko výdatných cyklopotuliek so slušnými stúpaniami i nenáročnými rovinkami hoci aj v najmenších veľhorách sveta. A to vždy za prítomnosti hustých zmiešaných a ihličnatých lesov, žblnkotu horskej bystriny a hrejivého pocitu, že tie…

Vysoké Tatry som si, možno ako mnohí iní, až donedávna spájala výlučne s pešou turistikou alebo zimnými športami ako je bežkovanie či lyžovanie. Po objavení čara cykloturistiky v rakúskych Alpách či talianskych Dolomitoch však dozrel čas aj na spoznávanie slovenských hôr zo sedla bicykla. O cyklotrasách vo Vysokých Tatrách som veľa nevedela, krásne zábery spokojných cyklistov na sociálnych sieťach však vzbudzovali dojem, že to bude cykloparáda podobná tej v zahraničí. Za úvodnú kapitolu bicyklovania v Tatrách som si zvolila ich východnú časť blízko slovensko-poľského pohraničia, ktorú som si obľúbila ešte ako dieťa pri našich pravidelných výletoch do Poľska. Ak ste v Tatrách ešte nebicyklovali no radi by ste to niekedy skúsili, čítajte ďalej,…

Dolomity sú návykové. Len prednedávnom som dopísala článok o cyklotúrach v okolí Cortiny d’Ampezzo a okamžite sa ozvalo nutkavé volanie vrátiť sa a pokračovať v spoznávaní ďalších zákutí tohto svojrázneho regiónu. Sú Dolomity všade rovnaké, alebo sa od seba nejako líšia? Čo keby sme to teraz vzali z druhej strany a pokračovali tam, kde sme sa naposledy otáčali? Zvedavosť je zapeklitá vec, a keď sa k tomu pridá výhodná konštelácia voľných dní na konci augusta, nie je čo riešiť, ideme. Voľba padla na okolie Bolzana a Južného Tirolska, ktoré majú pre mňa osobitý význam: pred 15 rokmi som tu bola na brigáde a práca v kuchyni horského hotela vo mne okrem…

Splnil sa mi sen. Bicyklovala som na miestach, kde sa štíty nádherných talianskych Dolomitov dotýkajú neba, kde pásmo lesa nekompromisne prechádza do strmých skalných zrázov, kde môj playlist tvoril žblnkot horského potoka a svišťanie jemných poryvov vetra. No bicyklovala som aj na miestach, na ktorých som sa o cestu delila s motorkami, kabrioletmi či karavánmi a zážitok z toho bol rovnako silný. Možno preto, že sme tam všetci prišli s rovnakým cieľom: vnímať to nádherné dielo prírody, zažiť radosť z pohybu a vrátiť sa domov živý a zdravý. Cyklotúry v Dolomitoch ponúkajú veľa, výdatné porcie nekonečných stúpaní, rýchlych zjazdov, prudkých zákrut, skalných galérií ale hlavne, nekonečne veľa možností kam ísť…

Bicyklovanie v centrálnom Rakúsku mi učarovalo natoľko, že pri prvej možnej príležitosti študujem mapy a plánujem ďalší cyklovýlet v Alpách. Páči sa mi kvalita cyklistickej infraštruktúry na jednej strane a čistota a majestátnosť alpskej prírody na strane druhej. Turistov či spoločných ciest s autami  – ničoho tu nie je priveľa, iba ak možností na rôzne typy náročných či menej ťažkých výletov a výhľadov, ktoré sa jednoducho nezunujú. Tentokrát som sa vybrala objavovať panorámu východných vápencových Álp, v ktorých sa nachádza najfotografovanejšia dedinka Rakúska a viacero alpských jazier, okolo ktorých vedú značené cyklotrasy pre náročných ale aj rekreačných cyklistov. Ak hľadáte tipy na cyklovýlet v krásnej alpskej prírode v dobrej dostupnosti…